Vybrané publikované vedecké štúdie o antibakteriálnej aktivite medu

Metodiky

Stanovenie antibakteriálnej aktivity

Na stanovenie antibakteriálnej aktivity prírodných produktov sa používajú rôzne metodické prístupy. Medzi najviac používané metódy zaraďujeme:

  • radiálny difúzny test
  • mikrodilučný test založený na stanovení minimálnej inhibičnej koncentrácii (MIC) testovanej zlúčeniny  

V prípade radiálneho difúzneho testu ide o kvalitatívny test, v ktorom sa využíva proces difúzie testovanej antimikrobiálnej látky/zmesi látok cez agarový matrix, v ktorom sú inkorporované bakteriálne bunky, pričom výsledkom sú zóny inhibície. Táto metóda je vhodná predovšetkým pre testovanie antibiotík alebo izolovaných antibakteriálnych látok s nižšou molekulovou hmotnosťou. Pre komplexné prírodné produkty vrátane medu s viacerými mechanizmami antibakteriálneho účinku nie je difúzny test vhodnou voľbou nakoľko nezohľadňuje celkový antibakteriálny potenciál prírodného produktu (medu).

Inhibičné zóny na agarovom matrixe - radiálny difúzny test
Inhibičné zóny na agarovom matrixe - radiálny difúzny test


V prípade mikrodilučného testu ide o kvantitatívny test, ktorý poskytuje presnejšie a komplexnejšie výsledky oproti difúznym testom. Test slúži na stanovenie MIC, t.j. minimálnej inhibičnej koncentrácie, ktorá je schopná zastaviť bakteriálny rast. Testovanie prebieha v 96-jamkových platničkách, pričom testovaná látka/produkt sa riedi s tekutým kultivačným médiom v rôznych koncentráciách a dávkuje do jamiek v mikrotitračnej platničke. Rast baktérie sa prejaví zákalom a v prípade zastavenia rastu je jamka číra (zákal sa nevytvorí). Táto metodika je vhodná na rôzne antimikrobiálne látky, či už antibiotiká, ale aj komplexné prírodné produkty s viacerými účinnými antibakteriálnymi látkami. 

Nariedená vzorka a stanovenie minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) v 96-jamkovej  mikrotitračnej platničke
Nariedená vzorka a stanovenie minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) v 96-jamkovej mikrotitračnej platničke

Stanovenie koncentrácie peroxidu vodíka

Antibakteriálny účinok medu nie je závislý iba na aktivite jednej aktívnej zložky, ako to je v prípade antibiotík, ale je založený na pôsobení rôznych látok a mechanizmov, ktoré majú za následok multifaktoriálne antibakteriálne pôsobenie medu. V prípade nariedenia medu sa hlavným antibakteriálnym faktorom stáva peroxid vodíka. Produkcia peroxidu vodíka a jeho akumulácia v nariedenom mede je mimoriadne dôležitá s ohľadom na jeho biologické vlastnosti. Peroxid vodíka nezohráva úlohu len v antibakteriálnom účinku medu, ale podieľa sa aj na regeneračnom procese pri hojení rán. Po neutralizácii peroxidu vodíka v nariedenom mede účinkom enzýmov kataláz výrazne klesne aj celková antibakteriálna aktivita.

Na stanovenie peroxidu vodíka sa používa komerčne dostupná testovacia súprava (GOX assay kit z firmy Megazyme, Írsko), ktorá bola optimalizovaná pre testovanie medov. Samotné testovanie prebieha po 24 hod inkubácie 40% (w/w) roztoku medu, ktorý bol nariedený tlmivým roztokom. 

Princíp testu: V prítomnosti peroxidázy naprodukovaný peroxid vodíka vstupuje do reakcie s kyselinou p-hydroxybenzoovou a 4-aminoantipyrínom a poskytuje farebný komplex chinónimín, ktorého maximálna absorbancia je pri vlnovej dĺžke 510 nm. Stanovenia sa uskutočňujú v 96-jamkovej mikrotitračnej platničke.

Stanovenie fyzikálno-chemických veličín

V Medovom laboratóriu stanovujeme aj základné fyzikálno-chemické veličiny medu, medzi ktoré patrí hodnota pH a elektrická vodivosť (konduktivita). Oba parametre sú stanované pomocou kalibrovaných digitálnych meracích prístrojov.